zástupca vedúceho pracoviska:
Ing. Rastislav Mikuš, PhD.

 

 

 

V roku 1964 na Katedre motorov a traktorov vzniká Oddelenie opravárenstva a mechanickej technológie, ktorého zakladajúcimi členmi boli: Ing. Michal Marko, Ing. Bohumil Bátora, Ing. Kornel Hamar, Ing. Ernest Šimon a pedagogický pracovník Michal Horka. V roku 1972 sa oddelenie osamostatnilo a vznikla Katedra opravárenstva a mechanickej technológie. Jej členmi z pedagógov boli: Ing. Michal Marko, Ing. Kornel Hamar, Ing. Bohumil Bátora, Ing. Vojtech Lóži, Ing. Pavol Sečkár, Ing. Rudolf Tolnai, Ing. Július Balog, Jozef Maťo, Michal Horka, Anton Jakubek a František Kolenčík

Katedra zabezpečovala výučbu z predmetov - Dielenská výučba, Náuka o materiáloch, Mechanická technológia a Technológia a organizácia opráv. V rokoch 1982 a 1987 katedra zabezpečovala 3 - ročné postgraduálne kurzy v oblasti starostlivosti o poľnohospodársku techniku. V roku 1980 katedra zmenila svoj názov, ktorý sa používal do roku 2008 ako Katedra spoľahlivosti strojov. V roku 2008 sa po zmene názvu Mechanizačnej fakulty na Technickú fakultu na základe inovácie zamerania katedry sa názov zmenil na Katedru kvality a strojárskych technológií používaný doteraz. Oddelenie a neskôr katedru viedol: prof. Ing. Michal Marko, CSc. (1964 - 1988).

doc. Ing. Jozef Hrubec CSc. (1989), 
prof. Ing. Jozef Balla, CSc. ( 1990 až 1994), 
prof. Ing. Bohumil Bátora, CSc. (1994 - 1996), 
prof. Ing. Vladimír Kročko, CSc.(1996 - 2000), 
doc. Ing. Peter Čičo, CSc.(2000 – 2003), 
prof. Ing. Rudolf Tolnai, CSc. (2003 -2008), 
doc. Ing. Peter Čičo, CSc.(2008 -2012).
doc. Ing. Jozef Žarnovský, PhD. (2012 - 2019 ) 
Ing. Rastislav Mikuš, PhD. (2019 až doteraz)  

 

Priestory Oddelenia opravárenstva a mechanickej technológie sa nachádzali v historickej budove na kalvárii postavenej v roku 1765 ako renesančný kláštor pre rád Nazarénov /španielsky rád/, po nespočetných rekonštrukciách v tomto čase ako misijným domom Spoločnosti Božieho slova. V rámci rekonštrukcie objektov sa katedra presťahovala v roku 1993 do novovybudovaného pavilónu M na Kalvárii, kde sa rozšírili technické možnosti v oblasti výučby a samotného výskumu na katedre. Vysoko modernou technickou vybavenosťou priestorov laboratórií rástol aj odborný a vedecký potenciál katedry, v spolupráci s poľnohospodárskymi a strojárskymi podnikmi pri riešení konkrétnych úloh z praxe ako aj vedeckých projektoch (spolupráca s Výskumným vývojovým ústavom ZŤS Martin). V rámci vedecko-výskumných úloh bolo schválených niekoľko patentov významných i pre dnešnú vedecko-výskumnú oblasť.

V minulosti sa vedecko-výskumná činnosť orientovala na:

  • výskum materiálovej náročnosti, opotrebenia a životnosti pracovných častí poľnohospodárskych strojov ( nože zberacích rezačiek, nožíky žacích strojov, časti mláťacieho ústrojenstva, lemeše pluhov, matrice granulátorov),
  • tribologické skúšky (vývoj a vyhotovenie tribologických zariadení a metodík),
  • spoľahlivosť poľnohospodárskych traktorov.

 

Katedra v súčasnosti
V lete roku 2004 bola katedra presťahovaná do nového pavilónu MF, kde sídli a na 3 poschodí. V súčasnosti na katedre pracuje 13 pedagogických pracovníkov (z toho 3 profesori, 2 docenti a 8 odborní asistenti), 10 vedecko-technických pracovníkov a 3 doktorandi. Kolektív úspešne rieši úlohy v pedagogicko-výchovnej a vedecko-výskumnej oblasti so zameraním na Kvalitu produkcie, Prevádzkovú bezpečnosť techniky, Spoľahlivosť techniky